Prírodné pomery

Obec sa nachádza pod vrchom Polom 1060 m.n.m, v údolí potoka Stráňavka, pretekajúcim chotárom obce, osadou Zlatné, kde sa vlieva do Žilinskej priehrady. Obec leží 8 km severovýchodne od okresného mesta Žilina.

Reliéf obce je členitý, svahovitý od nadmorskej výšky 400 m. privstupe do obce až po 1364 m n.m. na vrchole Minčola. Rozloha územia je 10 871 757 m2, predstavuje vidiec ku zónu osídlenia, ktoré je koncentrované približne do jednej tretiny územia.

Obec má vybudovanú komplexnú občiansku technickú vybavenosť. V obci je 502 rodinných domov a 9 bytových domov. Leží mimo hlavnej cesty vedúcej zo Žiliny na východ Slovenska. Susedí s chotármi obcí Strečno, Vrútky, Martin, Višňové, na vrchole Minčol s Turím, so Žilinou – časť Mojšová Lúčka a časť Trnové.

Obec je známa:

• prírodným termálnym kúpaliskom,

• najväčším kameňolomom na Slovensku s dopravným pásom dĺžky 4,l km, prepravujúcim vápenec do vápenky Varín,

• pamätníkom víťazstva v II. svet. vojne v bojoch vMalej Fatre,

• úchvatnými skalnými útvarmi, v ktorých nájdete Hríb, Kohúta, Zuby, Tvár,

• horskými značenými cyklotrasami.

Klimatické, hydrologické a geologické pomery

Územie obce patrí do mierne teplej oblasti, ktorú charakterizuje počet slnečných dní v roku. Maximálna teplota vzduchu pre túto oblasť je 25°C a viac. Ročné zrážky sú 600 – 800 mm, časť zrážok padá vo forme snehu. V území prevládajú severné až severovýchodné vetry, ktoré ovplyvňujú celkovú klímu, ako aj hydrologické pomery.

Medzi vrchmi Polom (1010 m n. m.) a Hoblík (933 m n.m.) pretekajúci neveľký potok Hýrov, prameniaci v kryštalinických horninách pod Minčolom, prechádza v nižších polohách na podložie dolomitov a vápencov. Len čo sa potok dostane navápencové podložie, charakter doliny sa náhle mení. Vznikol tu neveľký typický krasový kaňon, dlhý asi 300 m. Jeho skalné steny sú strmé až kolmé. Na mnohých miestach vznikli zaujímavé previsy, otvory, klenby a na niekoľkých miestach sa voda prepadáva do podzemia. Ponory sú na Solisku a pod Líščou skalou. To je neklamným dôkazom toho, že sa tu nachádzajú podzemné krasové dutiny.

Pri speleologickom prieskume v päťdesiatych rokoch minulého storočia bola objavená podzemná jaskynná chodba v dĺžke 56 metrov a ďalšie menšie jaskyne. Veľké otrasy pri dobývaní vápenca priamo ohrozujú krasové územie potoka Hýrov.

Na hornom konci obce sa potok Hýrov rozdeľuje na dve časti. Pôvodná časť preteká časťou obce nazvanou Nová kolónia až do Mojšovej Lúčky, kde sa vlieva do Váhu. Oddelená časť tečie historickou časťou obce, priberá jarky z polí a spod Polomu a cez osadu Zlatno sa vlieva tiež do Váhu. Pôvodne to bol jeden potok (Hýrov), ale po požiari rozhodli občania odraziť časť vody do hornej časti existujúceho jarku – teraz potok Stráňavka.

V severovýchodnej časti Malej Fatry medzi vrchom Polom a Strečnianskou úžinou leží malý horský celok Kojšová(741m n.m.), kde sa nachádzajú krásne skalné reliéfy Havraních skál s bohatou faunou a flórou. Prístupné sú z obce Stráňavy aj zo Strečna.

Vytvárajú vysoké skalné steny, obrovské otvory, v dierach hniezdia dravce. Kolmé steny vysoké aj 50 metrov využívajú skalolezci. Sú tu kamenné útvary, ktoré majú ľudové názvy, ako Hríb, Ježibaba, Kamenná tvár alebo Kohút. Z jednotlivých skál sú prekrásne výhľady na Žilinskú kotlinu, Rajeckú dolinu, Súľovské skaly a Lietavský hrad i ťažbou ohrozený Polom a násypy ťažobného odpadu a štrkové jarky. Z vrcholu Kojšovej je nádherný výhľad na Strečniansku úžinu, časť Krivánskej Malej Fatry. Pohľad na panorámu obce, Žilinu a Vodné dielo Žilina je zo spodnej skaly úchvatný. Kojšovú s Havraními skalami navštevujú turisti zo širokého okolia, ba i zo zahraničia. Pri turistike nie je výnimkou vidieť vysokú či čiernu zver.

Fauna a flóra

Živočíšstvo

Geologická stavba, pestrosť vegetačnej zložky, ako aj klimatické podmienky územia obce ovplyvnili aj zloženie živočíšstva. Pre obec sú typické druhy, ktoré sú viazané na obydlia, záhrady a priľahlé priestory. Mnohé druhy, ktoré pôvodne žili vo voľnej prírode, sa presťahovali do ľudských sídlisk a usadili sa v nich natrvalo. Napríklad pavúky žijúce v ľudských obydliach sú veľmi dobrí pomocníci človeka, lovia mole. Z mravcov je rozšírený mravec obyčajný. Z plazov je to jašterica obyčajná. Z množstva vtákov je to hrdlička záhradná, drozd čierny, belorítka obyčajná, v záhradách tiež vidíme vlhu obyčajnú, trasochvosta bieleho, lastovičku obyčajnú. Z dravcov je to hlavne sokol myšiar.

Z cicavcov sa blízko domov zdržiavajú netopiere, potkan obyčajný, jež tmavý aj plch obyčajný. Do dvorov zablúdi aj tchor obyčajný a lasica obyčajná. Ani jeden divo žijúci tvor nežije v takom kontakte s človekom ako kuna skalná (lesná).

V lesoch a poliach chotára obce žijú cicavce, obojživelníky, vtáky, plazy a rôznorodí zástupcovia nižších skupín živočíchov. Žijú tu druhy, ktoré nemôžu bez lesa existovať, napr. ďatle, veverice. Mnohé druhy tu zasa hľadajú úkryt pred nepriateľom.

Vtáky žijúce v lesnom poraste sa prispôsobili životu na stromoch. Na kôre stromov nájdeme ďatle, po obvode kolibkáríky, na konároch holuby. Najpočetnejšia skupina je skupina spevavcov. Vo vzduchu obratne chytá hmyz muchárik malý. Z drozdov je najrozšírenejší drozd čierny. Veľké zastúpenie majú sýkorky. Často počujeme hlas kukučky obyčajnej. Typickými a veľmi užitočnými predstaviteľmi pri udržiavaní rovnováhy v živočíšnych spoločenstvách sú dravé vtáky. Zástupcom je jastrab veľký, jastrab krahulec, myšiak hôrny. Mnohé vtáky lovia v noci. Sú to sova obyčajná, myšiarka ušatá a naša najväčšia sova–výr skalný. V tunajších lesoch žijú zástupcovia krkavcovitých.

– krkavec čierny, sojka obyčajná, vrana obyčajná a orešnica perlavá. V krovinách žije straka obyčajná, oriešok obyčajný, penica obyčajná, červienka obyčajná. Z ďalších druhov je to bažant obyčajný, hrdlička poľná, drozd plavý a drozd čierny. Do krovín zalietavajú zelienka obyčajná, strnádka obyčajná a vrabec obyčajný.

Jelenia a srnčia zver, diviak, jazvec, líška, medveď, jež, ktorý ničí veľké množstvo hmyzu, krtobyčajný, ktorý môžemať až 800m podzemných chodieb. V krovinách žije hranostaj obyčajný a niektoré drobné druhy cicavcov, ako jež tmavý, piskor malý, zajac poľný, potkan obyčajný, tchor obyčajný.

Rastlinstvo

Lesné porasty a kroviny

V lesných porastoch chotára, najmä vo vápencových bučinách, je dominantnou drevinou buk. Táto drevina uprednostňuje vápencové podklady. Z ďalších drevín má väčšie zastúpenie borovica lesná,smrek obyčajný a smrekovec opadavý. Menšie zastúpenie má jedľa. Na sutinových pôdach rastie javorhorský, lipa malolistá, jarabina vtáčia a jarabina mukyňová, čerešňa vtáčia. Kroviny sú zastúpené hojne.Na brehoch potokov sa zachovali porasty lužných lesov reprezentované jelšou sivou, jaseňom štíhlym, vŕbou krehkou, okružlicou, bazou červenou a bazou čiernou.
Kroviny popri estetickej funkcii majú aj všestranný biologický a ekonomický význam. Zabraňujú vodnej a veternej erózii pôdy, zadržiavajú sneh, vodné zrážky, pôsobia ako vetrolamy. Na medziach tvorí dominantu trnka obyčajná, zob vtáčí, ruža šípová. Zastúpenie má i lieska obyčajná,hloh a drieň.

Huby a lesné plody

V lesných porastoch za priaznivých poveternostných podmienok môžeme nájsť hríby, suchohríby, plávky, strmuľky, muchotrávky, kuriatka, rýdziky. Mnohé druhy nájdeme aj v topoľových a brezových porastoch, ako sú kozáky, plávky či rôzne druhy pečiarok. Najviac húb nájdeme v mladých lesných porastoch. Často v lese zacítime zápach, ktorý spôsobuje hadovka smradľavá.
Okrem húb v našich lesoch rastú aj kry borievky obyčajnej, ostružiny, maliny a čučoriedky.

Kvety a rastliny

V bylinnom podraste najčastejšie rastú lipkavec marinkový, bažanka trváca, zubačka žľaznatá, zubačka cibuľkonosná, konvalinka voňavá, kopytník európsky, ostrica biela, prilbovka biela, prilbovka červená, rimbaba chocholíková, zvonček repkovitý, jagavka vetvistá a iné. Veľmi pestré druhové zloženie bylinnej vrstvy nachádzame vo vrcholovej hrebeňovej skalnatej časti Kosová (na mapách Kojšová) – púpavec sivý, vápnička skalná, poniklec slovenský, klinček včasný, prvosienka holá.

Chránené rastliny a živočíchy

Mnohé rastlinné a živočíšne druhy patria vo svojom výskyte k ohrozenýma boli preto vyhlásenézachránené.

Z rastlín boli v chotári zaznamenané:

• Klinček včasný (Dianthus praecox), Šafrán Heuffelov (Crocus heuffelianus), Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), Prvosienka holá (Primula auricula), Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis).

Ohrozené a vzácne druhy rastlín:

• Valeriána celistvolistá (Valeriana simplicifolia), Ostrica metlinatá (Carex paniculata), Páperník širokolistý (Eriopholum latifolium), Vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), Vtáčia prilba červená (Cephalanthera rubra).

Chránené živočíchy:

• čmele (rod Bombus), jasoň červenooký (Parnassius apollo), mravce (rod Formica), ropuchy (rod Bufo), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), jašterice (rod Lacerta), brhlík obyčajný (Sitta europaea), drozdy (rod Turdus), ďatle (rod Dendrocopos), kôrovníky (rod Certhia), kukučka obyčajná (Cuculus canorus), pinka (rod Fringilla), plamienka driemavá (Tyto alba), sokol myšiar(Falco tinunculus), sova obyčajná (Strix aluco), stehlíky (rod Carduelis), sýkorky (rod Parus), žlna (rod Picus), dulovnica menšia (Neomys anomalus), netopierovité, piskor (rod Sorex) a medveď hnedý (Ursus arctos).